V piesňach, tanci, krojoch žijú celé roky generácie a my sa s vami o to delíme. Pripomeňte si s nami vaše tradície, zvyklosti a krásu krojov, ktoré pestujete vo svojich súboroch. S radosťou sme navštívili mestskú časť Radvaň v Banskej Bystrici, aby sme si spoločne uctili tradície a potvrdili to, čo nás všetkých spája. Lásku k folklóru a k domovu.
V piesňach, tanci, krojoch žijú celé roky generácie a my sa s vami o to chceme podeliť. Pripomeňte si s nami vaše tradície, zvyklosti a krásu krojov, ktoré pestujete vo svojich súboroch. Napíšte nám o sebe, o vašich súboroch krátke informácie, pošlite do redakcie a my za mnohými z vás prídeme. Nakrútime s vami váš príbeh, ktorý ožije v septembri na námestí v Banskej Bystrici.
„Vždy máme dve možnosti. Niečo budovať alebo zničiť. To prvé platilo aj pri Slovenke, pred pätnástimi rokmi som sa rozhodla do tohto časopisu investovať energiu, voľný čas, aj peniaze. Nejako takto podobne to bolo aj so Slovenským dňom kroja. Kým sme však Slovenku ladili v zabehnutej redakcii, Slovenský deň kroja vznikal skôr na zelenej lúke. Išlo o nový projekt. Stačilo počúvať ľudí, sledovať kultúru, umenie, dlhé roky som organizovala Zlatý koncert, na Slovensko priniesla prvé muzikály, ale zdalo sa mi, že je tu ešte veľká skupina ľudí, ktorá by si zaslúžila väčšie uznanie, program, v ktorom by stáli vedľa seba na pódiu amatérske aj profesionálne súbory a najmä – patrilo by sa im poďakovať.
Myšlienka nabrala pred tromi rokmi reálne kontúry aj s pomocou mesta Banská Bystrica a kultúrnych inštitúcií a až na mieste, počas prvého ročníka, som videla, že tá námaha mala zmysel. Na stredné Slovensko vtedy prišli mnohí folkloristi aj nadšenci folklóru, veľké aj malé súbory, na pódiu zneli piesne od východného Slovenska až po západné a minulý rok sa k nim pridali aj Slováci zo zahraničia. Iba ten, kto chce precítiť silu dedičstva, vie, o čom hovorím. A iba ten, kto cíti, že treba v tom pokračovať, pochopí, o čo nám ako organizátorom išlo. Pripomenúť si to množstvo tradícií, zvyklostí, ktoré boli typické pre regióny, ale na mnohé by sa časom aj zabudlo.
Ukázať najmä mladej generácii bohatstvo, na ktorom sa dá ďalej stavať a potom – aj dať dokopy ľudí, ktorí by sa bez toho ani nestretli. Slovenský deň kroja priniesol množstvo zážitkov, množstvo konkrétnych radostí a aj rekord v počte prítomných návštevníkov v kroji. Vďaka 3 882 krojovaným návštevníkom sa naše podujatie tak dostalo do knihy slovenských rekordov!
Tento rok, keďže rešpektujeme bezpečnostné opatrenia a množstvo ľudí možno bude chcieť sledovať Slovenský deň kroja na televíznych obrazovkách, pôjdeme za vami a spoločne vytvoríme originálny a výnimočný program. Priamo vo vašom súbore nakrútime tance, ktoré vychádzajú z vašich tradícií, vypočujeme si váš spev a budeme obdivovať kroje. Ich farebnosť, ale aj symboliku, v ktorej je veľká výpoveď. Mnohé vaše videá predstavíme priamo v septembri v Banskej Bystrici. Slovenský deň kroja takto vytvoríme spoločne. Teším sa na vás.“
Druhý ročník unikátneho podujatia Slovenský deň kroja sa v sobotu 7. septembra v Banskej Bystrici niesol v znamení viacerých rekordov. Tento deň si krásu slovenských krojov a tradícii prišlo počas 12 hodinového programu pozrieť viac ako 32 tisíc obyvateľov a návštevníkov Banskej Bystrice.
„Som mimoriadne nadšená z toho, že v porovnaní z vlaňajším ročníkom, sa nám podarilo prekonať aj rekord v počte ľudí, ktorí prišli na toto krásne podujatie v krojoch,“ hovorí autorka podujatia Slovenský deň kroja Mária Reháková. Zatiaľ čo vlani komisári Slovenskej knihy rekordov narátali 2 679 návštevníkov v krojoch, tento rok to bolo 3 882.
„Krásu našich krojov mali možnosť účastníci Slovenského dňa kroja odprezentovať nielen počas sprievodu, ktorý išiel od pamätníka SNP cez Národnú ulicu až na námestie SNP, ale i priamo na pódiu v moderovanom pásme, ktoré trvalo niečo cez štyri hodiny,“ hovorí Mária Reháková.
Rekordný bol aj počet účinkujúcich počas celodenného programu, ktorých sa na pódiu odprezentovalo takmer tisíc z rôznych folklórnych súborov z celého Slovenska.
„Som naozaj hrdá na všetkých, ktorých neodradilo ani počasie a prišli vzdať úctu slovenským tradíciám a chcela by som sa im z celého srdca poďakovať,“ dodala.
Hoci ľudia na námestí v Banskej Bystrici museli v pravidelných intervaloch vyťahovať dáždniky, a to aj počas dlhoočakávaného krojovaného sprievodu, dážď silné emócie prítomných ľudí z nádhernej prehliadky slovenských krojov ešte umocnil.
Krojovaný sprievod na 2. ročníku Slovenského dňa kroja bol skutočne unikátny. Zúčastnilo sa ho dovedna až tritisíc ľudí odetých do nádherných krojov. Folklóristi na námestí, ale i medzi členmi tanečných súborov potvrdili, že také niečo sa v Európe ešte neuskutočnilo.
Slovenský deň kroja si užívajú všetci … a niet divu. Celou Banskou Bystricou sa aktuálne šíria ľudové skladby, dobrá nálada i pestrá nádielka krojov zo všetkých regiónov Slovenska. Ich nositeľmi sú navyše ľudia všetkých vekových generácií. A to nás samozrejme veľmi teší.
Banská Bystrica dnes žije ľudovým umením. Pozrite sa na krásne slovenské kroje, ktoré majú oblečené deti, mladí šviháci, ale aj seniori.
Práve teraz v Banskej Bystrici na Slovenskom dni kroja
Na Slovenskom dni kroja stále prebieha predstavovanie jednotlivých obcí a miest, ktoré prišli prezentovať svoje nádherné kroje. Ak nemôžete byť dnes v Banskej Bystrici osobne, pozrite si náš ďalší foto-report.
Aj päťročná Ninka z obce Čirč prišla na Slovenský deň kroja do Banskej Bystrice spolu s ostatnými členmi dedinského súboru. Obec Čirč leží v okrese Stará Ľubovňa. Šarmantné dievčatá z obce Geča zo súboru Gečanka zaspievali návštevníkom Slovenského dňa kroja počas prezentácie jednotlivých obcí. Obec Žitavany reprezentuje Folklórny súbor Žitavan. Večer o deviatej sa návštevníci podujatia môžu tešiť na SĽUK – profesionálny folklórny súbor.
Až z ďalekého Rumunska
Aj zo západného Rumunska z Nadlaku prišli Slováci hrdo prezentovať svoje kroje. Svätý Anton bola posledná dedina, ktorá sa prezentovala na Slovenskom dni kroja. Režisérom dnešného bohatého programu v Banskej Bystrici je Roman Malatinec.
Dovoľte, aby som vás pozvala na jedinečnú udalosť, ktorá sa uskutoční v Banskej Bystrici už túto sobotu – Slovenský deň kroja.
,,Deň, kedy sa na jednom mieste stretnú ľudia v slovenských ľudových krojoch z rôznych regiónov Slovenska. Deň plný tradícií, umenia a krásy krojov, zvyklostí našich miest a obcí a slovenského folklóru.“
Tento týždeň som mala aj ja tú príjemnú povinnosť jeden krásny kroj si vyskúšať. Zháňam si totižto jeden na môj svadobný deň a krásnu tradíciu čepčenia. Pani Turiničová z folklormania.sk mi odporučila tradičný detviansky kroj v jasno červenej farbe s výraznou výšivkou. Priznám sa, kompletný kroj som mala na sebe po prvý krát a bola som celkom prekvapená z koľkých jednotlivých častí sa skladá. Zástera, spodná sukňa, vestička, rukávce, všetko do seba perfektne zapadá a vytvára jeden krásny celok. Hlavu mi pani Turiničová ozdobila partou z farebných kvetov, ktorá pôsobí veľmi žensky a nevinne, symbolizuje vienok, ktorý sa pri tradícii čepčenia sníma devám z hlavy.
je pozvánkou pre všetkých, ktorí si ctia tradície, ktorí milujú folklór a ktorí sa chcú stretnúť v Banskej Bystrici, aby si s nami spoločne pripomenuli neoceniteľnú históriu a s ňou späté mnohé kultúrne zvyky a tradície.
Život nie je len o tom, že sa snažíme napredovať, myslieť na každodenné veci, ktoré často súvisia s materiálnym nastavením, ale je to aj citlivé vnímanie našej bohatej minulosti. Zamýšľanie sa nad vzácnymi hodnotami
predchádzajúcich generácií a uctenie si významných osobností našej histórie.
Pri tejto príležitosti venujeme v programe spomienku na Milana Rastislava Štefánika a zároveň si pripomenieme aj legendu slovenského folklóru Štefana Nosáľa.
Spoločne si uctíme osobnosti, ktorých životy boli späté s umením a národnou hrdosťou.
Verím, že celodenný program bude pre všetkých veľkým a neopakovateľným zážitkom.
Iba necelý týždeň ostáva do významného Dňa kroja, ktorý sa uskutoční 8. septembra v Banskej Bystrici a ktorý priláka nadšencov folklóru z celého Slovenska. „Snažíme sa o to, aby sme v čase, keď Slovenka oslavuje sedemdesiat rokov, ukázali, že hrdosť na minulé tradície je stále prítomná a že folklór je fenomén, ktorý Slovensko celé generácie spájal,“ hovorí organizátorka tohto významného podujatia Mária Reháková, ktorá stojí za mnohými ďalšími významnými projektmi na Slovensku.
Pani Reháková, celý tento významný program bude prostredníctvom záznamu vysielať aj RTVS. Dokonca sa pokúsite aj o to, aby sa tento deň dostal aj do Guinnessovej knihy slovenských rekordov. Čo všetko budú môcť návštevníci a diváci vidieť?
Deň kroja má celoslovenský rozmer. Verím, že do Banskej Bystrice príde v sobotu najviac krojovaných ľudí a tým, že sa stretnú na jednom mieste, bude to aj počin hodný zápisu do Guinnessovej knihy rekordov. Samozrejme, na všetko budú dohliadať kompetentní ľudia. Čo sa týka samotného programu: Pod režisérskou taktovkou Romana Malatinca sa na pódiu pre 250 účinkujúcich predstavia folklórne súbory z takmer celého Slovenska a aj také významné folklórne telesá ako Lúčnica, Urpín, Detva a mnohé iné. Koncepcia programu pozostáva z prvotnej myšlienky: Predstaviť zvyky a tradície jednotlivých regiónov. Uvidíme zvyky aj z tých najdôležitejších životných momentov, ako je svadba alebo krst dieťaťa. Výnimočné bude aj to, že za hlaholu zvonov pôjde z Kapitulského kostola cez hlavné námestie sprievod neviest v nádherných svadobných krojoch. Scenár, ktorý mám pred sebou, je nápaditý, pôsobivý a až dojemný. V každej zvyklosti cítite pulz nášho nádherného Slovenska. Som šťastná, že takýto významný deň odvysiela v zázname RTVS a že ho organizujeme spoločne so Združením miest a obcí Slovenska, s jeho predsedom Michalom Sýkorom a rovnako ako aj Mestským úradom v Banskej Bystrici za veľkej podpory pána primátora Jána Noska.
Čoraz častejšie a nástojčivejšie hovoríme o hrdosti na naše tradície. Zaujíma ma, či ako organizátorka tohto podujatia máte svoj vlastný kroj:-)
Folklór na Slovensku sa podľa mňa dlho zaznával. V súčasnosti sme si konečne začali uvedomovať jeho silu a verím, že to tak aj ostane. Lebo v jeho prvkoch je spoločný odkaz na našu históriu aj na to, čo nás robí jedinečnými a originálnymi. Ja pochádzam z Podpoľania, konkrétne z Radvane a vlastný kroj mám. Dostala som ho ako darček od môjho druhorodeného syna na narodeniny:-)
Spomenuli ste Radvaň, Deň kroja sa uskutoční priamo počas Radvanského jarmoku. Je to zámer?
Je to zámer aj nevyhnutnosť. Slovenka už niekoľko rokov organizuje na Námestí SNP v tomto období program pre návštevníkov. Ukázalo sa, že je to veľmi vyhľadávané a obľúbené podujatie a potom, je to srdce Slovenka. Do Banskej Bystrice budú mať blízko ľudia z každého kúta Slovenska.
Z Podpoľania, z Hriňovej, pochádzal aj zakladateľ Lúčnice profesor Štefan Nosáľ. Podujatie Deň kroja je venované jeho pamiatke. Mali ste k nemu osobitý vzťah?
Ako hovoria ľudia, ktorí s ním blízko spolupracovali, bol to génius a majster choreografie. Myslím, že Lúčnicu a vďaka nej Slovensko poznajú na celom svete. Deň kroja je venovaný jeho pamiatke. Vďaka Slovenke, mnohým rozhovorom a stretnutiam som ho mala možnosť spoznať aj osobne. Bol priamy a náročný. Mal vlastnosti, ktoré som si vážila aj u svojho otca. Takíto ľudia ako on nám ukázali, že Slovensko má byť na čo hrdé. Má svoju bohatú históriu a kultúru.
Bohatá kultúra sa „drží“ aj v mnohých súboroch za hranicami našej vlasti. Prídu aj niektoré zahraničné súbory Slovákov?
Tento rok ešte nie, ale spojíme sa s mnohými prostredníctvom telemostu. Teším sa na zdravice Slovákov z Báčskeho Petrovca, rumunskej Oradey alebo z ďalekej Austrálie.
Ste nielen organizátorka tohto podujatia, ale aj vydavateľka významných periodík. Moderná žena, ktorá sa nebojí pozrieť do histórie, zorganizovať významný Deň kroja a k tomu si kroj aj obliecť. Ak sa nemýlim, v kroji ste boli aj na priamom prenose ankety Slovenka roka…
Áno, práve počas slávnostného galavečera ankety Slovenka roka sme vyhlásili Deň kroja. Veľmi som sa tešila, že tento významný medzník môžem vyhlásiť v kroji a dokonca v spoločnosti dievčatka, ktoré bolo oblečené v detvianskom kroji a ktoré bolo presnou kópiou prvej titulky Slovenky. Prvé číslo vyšlo pred sedemdesiatimi rokmi a na titulke bolo spomínané dievčatko z Detvy. V kroji som pokrstila aj nádhernú knihu Odetí do krásy, ktorá je úžasnou encyklopédiou folklóru a ku kroju sa budem aj ďalej hrdo hlásiť, lebo je to naše národné oblečenie, ktoré sa konečne dočkalo nášho uznania. My sami tvoríme našu kultúru, sme tými, ktorí ukazujú minulosť ďalším generáciám. Rok 2018 je rokom Európskeho kultúrneho dedičstva, ale to dedičstvo po našich predkoch si musíme pestovať my sami.
Už v sobotu sa banskobystrické Námestie SNP otvorí milovníkom tradícií, slovenského folklóru a pôvabov slovenských krojov. Na Deň kroja sa veľmi teší aj primátor mesta Banská Bystrica JÁN NOSKO. Aký je jeho vzťah k folklóru a čo by ste si nemali nechať na Dni kroja ujsť?
Vaše mesto na jeden deň zaplavia milovníci folklóru a kroja z celého Slovenska. Aký je váš vzťah k folklóru a k tradíciám? V čom vidíte ich prínos a potenciál?
Napriek tomu, že sme malá krajina, folklór je u nás silno zakorenený. Už len medzi susediacimi obcami a regiónmi je odlišný a rôzne pestrý. Teší ma, že folklór a vôbec tradície sú v poslednom čase medzi ľuďmi čoraz obľúbenejšie a vážia si ich. Som rád, že nielen v našom meste sa folklóru venujú aj tie najmenšie vekové skupiny. Myslím si, že je to niečo, čo si musíme vážiť, strážiť a podporovať.
Aké tradície dodržiavate doma?
Najmä tradície spojené s najväčšími sviatkami v roku – Vianocami a Veľkou nocou. S rodinou dodržiavame tradičné rituály, zachované ešte od predkov. Na Vianoce u nás nemôže chýbať tradičná kapustnica, opekance, ryba, stromček… Na Veľkú noc kraslice, voda a šibačka.
Mnohí sa folklóru venovali najmä v mladosti. Aj vás viedli rodičia touto cestou?
Jedna z mojich starých mám nosila denne kroj, preto to bolo pre mňa prirodzené. Dokonca som bol v základnej škole členom folklórnej skupiny a nacvičovali sme program na Horehronské dni spevu a tanca v Heľpe. Folklór som vnímal ako čosi prirodzené, no byť do neho priamo vtiahnutí bolo pre nás deti niečo netradičné a nové.
Čo očakávate od prvého Dňa kroja, ktorý sa koná 8. septembra v Banskej Bystrici?
Zorganizovať Deň kroja je veľmi dobrá myšlienka a my sme sa ju rozhodli podporiť. Je to možnosť prezentovať pestrosť slovenských regiónov na jednom mieste a priniesť do Banskej Bystrice festival krásnej histórie.
Čo vás na tejto myšlienke najviac nadchlo?
Práve spojenie regiónov a potom ohlasy, ktoré signalizujú, že o toto podujatie je obrovský záujem. Teší ma, že myšlienka Dňa kroja sa stretla s veľkou podporou a nielen folkloristi, ale aj bežní ľudia sa prídu ukázať v kroji. Prirovnal by som to k najväčšej módnej prehliadke folklóru v dejinách Slovenska. Za vznik myšlienky Dňa kroja sa chcem poďakovať pani Márii Rehákovej, riaditeľke vydavateľstva Star production, a jej organizačnému tímu. Som rád, že mesto Banská Bystrica môže byť toho súčasťou.
Na čo sa najviac tešíte?
Na to, že námestie bude zaplnené všetkými farbami a nárečiami.
Deň kroja sa spája s tradičným Radvanským jarmokom. Čo si na jarmoku nenecháte nikdy ujsť?
Prehliadku tradičných slovenských remesiel a bohatý kultúrny program. Som rád, že jarmok sa posunul od komerčných aktivít smerom k histórii a prezentácii práce našich predkov, šikovných remeselníkov. Samozrejme, nenechám si ujsť ani regionálne ochutnávky, pretože jarmok je aj o zmesi chutí a vôní.
Podujatie Deň kroja je venované aj spomienke a pamiatke profesora Štefana Nosáľa. Poznali ste pána profesora osobne?
Štefana Nosáľa som nikdy nestretol, no vnímam ho ako veľkú osobnosť slovenskej kultúry. Vďačíme mu za obrovský prínos pri prezentácii folklóru doma aj v zahraničí i za vznik Umeleckého súboru Lúčnica… Vždy vybral to typické pre ten-ktorý región a následne to súbor prezentoval. Pána Nosáľa by som nazval naším folklórnym veľvyslancom.
Do Banskej Bystrice na Deň kroja sa chystajú ľudia z celého Slovenska. Čo by, keď už budú v meste pod Urpínom, nemali obísť?
Určite námestie s historickými budovami, ktoré je krásne celý rok. A odporúčam vyjsť 101 schodov na Hodinovej veži a obdivovať okolitú prírodu a pestrú panorámu.
