Aká si mi krásna, ty rodná zem moja, krásne i tie hory, kol teba, čo stoja, krásne je i nebo nad tými horami, žehnám ťa, vítam ťa vďačnými slzami…
foto: Branislav Šimončík
A korunou tejto krásy sú naše ľudové odevy – kroje. Pôvab a krása slovenských krojov spätá s rozmanitosťou a širokou variabilitou je neodmysliteľnou časťou, ak nie základom kultúry Slovenska. Farby, vzory a symboly, ktoré vkladali šikovné ruky našich babičiek a prababičiek do výšiviek svojich krojov, sú dušou a ženskou energiou, ktorá nám otvára cestu k našej histórii, aj spomienkam na našich predkov.
V časoch oživenia tradícií, v Roku kultúrneho dedičstva UNESCO 2018, v roku storočnice vzniku prvej Československej republiky a mnohých iných výročí spätých s týmto rokom pokladám za veľmi múdre venovať sa našej minulosti, priniesť nový aspekt v otázkach histórie a vývinu slovenských krojov, ktoré okrem praktických funkcií vyjadrovali odlišnosť pohlavia, generačné rozdiely, zamestnanie, spoločenské postavenie, ako aj lokálnu alebo regionálnu príslušnosť nositeľov, čiže akési DNA nášho národa.
Pri mojom pôsobení v Rakúsku, pri prezentácii slovenskej kultúry na rozličných miestach, v mnohých podobách, s rôznymi partnermi a pestrej dramaturgii sledujem aj snahu iných krajín EÚ ukázať jedinečnoť národných kultúr a tradícií, krásu, ktorá stáročia formovala ich národné povedomie a zdravú hrdosť na hodnoty predkov. Vo Viedni sa v Hofburgu organizujú veľkolepé bály pre tisíce ľudí a dress code býva často – kroj. Kroje sa nosia na štátne sviatky, výročia, na najvyššie spoločenské udalosti. Nie je žiadnou zvláštnosťou, že na novoročnom prijatí prezidentom Rakúska sa stretávajú diplomatky a diplomati v národných odevoch, ktoré identifikujú ich krajiny. Tvoria popri svojej jedinečnosti aj silu spolupatričnosti krajín so spoločnými koreňmi zapustenými hlboko v minulosti.
Deň kroja nám na Slovensku priblíži nielen hmotné dedičstvo našich predkov, ale v nových vzťahoch krajín EÚ a v novom pohľade na našu históriu aj nehmotné dedičstvo nášho národa.
Všetko toto si pripomenieme 8. septembra v Banskej Bystrici a ja sa veľmi teším na našu rôznorodosť a spolupatričnosť, na krásku, ktorú kedysi nosili naše prastaré mamy od kolísky až po večnosť…“
